Verím svojej sile.Slúžim tým,že vládnem a vládnem tým, že slúžim.

Červen 2007

pictures

24. června 2007 v 13:18 NAS ROD

rudolf II. --nas predchodca

24. června 2007 v 13:09 NAS ROD
Rudolf II. Habsburský (* 18. júl 1552, Viedeň - † 20. január 1612, Praha) bol rímsky cisár (ako Rudolf II.), kráľ český (ako Rudolf), kráľ uhorský (ako Rudolf) a arcivojvoda rakúsky (ako Rudolf V.).
Syn cisára Maxmiliána II. a cisárovnej Márie a vnuk cisára Karola V.
//<![CDATA[ if (window.showTocToggle) { var tocShowText = "zobraziť"; var tocHideText = "skryť"; showTocToggle(); } //]]>

Rodina [úprava]

Otec - cisár Maximilián II.
Matka - cisárovná Mária Španielska
Manželka - Nebol ženatý. Konkubína Katarína Stradová
Deti - Mal 6 alebo 7 ľavobočkov o ktorých sa zachovalo iba veľmi málo informácií. Najznámejší je jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* 1585 - † 1609), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej.

Život [úprava]

Na vychovanie bol v roku 1563 ako 11-ročný, spolu so svojim bratom Ernestom, vyslaný na španielsky dvor, kde mali nadobudnúť praktické skúsenosti v politike, diplomacii a vojenstve a byť vychovávaní v katolíckom duchu, čo vo Viedni nebolo možné. Španielsko bolo v tom čase na vrchole moci. Po návrate domov Rudolf musel vo veľkej miere korigovať svoje správanie, pretože tu politická moc oveľa viac závisela od stavov ako v Španielsku. Kráľ sa musel uchádzať o ich priazeň a nemohol postupovať tak absolutisticky ako strýko Filip. 25. sptembra 1572 bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa o tri roky neskôr 22. septembra 1575 za českého kráľa a v auguste roku 1575 bol v Rezne zvolený za rímskeho kráľa. Rímskonemeckým cisárom sa stal po smrti svojho otca, v októbri, v roku 1576.
Rudolf bol veľmi bystrý a vzdelaný panovník. Niektorí historici mu však vyčítajú to, že mu chýbala náboženská tolerancia jeho otca. Jeho nadržiavanie protireformačným silám prispelo k rozdúchaniu tridsaťročnej vojny. Rudolf sa angažoval v konfliktoch v Holandsku a v obrane ríše proti Turkom.

Problémy so zdravím [úprava]

Vláda cisára Rudolfa II. bola poznamenná aj jeho duševnou chorobou. Predpokladom pre psychické choroby Habsburgovcov 16. a 17. storočí boli predovšetkým manželské zväzky blízkych príbuzných, ktoré sprevádzali španielsku a rakúsku vetvu rodu. V Rudolfovom prípade boli jeho rodičia vlastný bratranec a sesternica. Podľa názoru dnešných lekárov pri tomto panovníkovi išlo najskôr o cyklickú maniodepresívnu psychózu, kombinovanú s progresívnou paralýzou ako vyústením luetického ochorenia. Prvá choroba, od ktorej sa odvíjajú jeho ďalšie psychické ťažkosti, predovšetkým vlny depresií a apatií, vypukla na počiatku 80. rokov 16. storočia. Ďalší prudký atak duševnej choroby prišiel v roku 1598, na prelome 16. a 17. storočia u neho vyvrcholila vážna kríza, sprevádzaná záchvatmi zúrivosti. Vtedy Rudolfa II. začali politicky odpisovať aj najbližší príbuzní, čo posilňovalo jeho stihomam. Zvláštne obavy mal z mocenských ambícií brata Mateja, ktorý ho potom skutočne, ako jeho najstarší žijúcí brat, vystriedal na čele monarchie a aj na cisárskom tróne. U Rudolfa II. sa prejavovali aj rysy slávomamu, a to v súvislosti s vojnou s Turkami v Kráľovskom Uhorsku (1593-1606). Cisár sa sám chcel považovať za veľkého víťaza nad Turkami, aj keď ani jedno bojisko v Kráľovskom Uhorsku nikdy nenavštívil a reálne postavenie jeho armád nebolo väčšinou zďaľeka tak priaznivé.

Koniec vlády [úprava]

Vplyv duševnej choroby na politické aktivity Rudolfa II. je nesporný, býva však často preceňovaný. Rudolf II. rozhodne nebol obyčajným ,,šialencom na tróne", po väčšinu vlády si zachoval politickú aktivitu a schopnosť rozhodovania, aj keď periodicky ovplyvňovanú zmienenou chorobou. Jej vplyv sa najviac prejavil v posledných rokoch Rudolfovho života.
Keď roku 1604 vypuklo v Kráľovskom Uhorsku (na Slovensku) povstanie Štefana Bočkaja, monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé Slovensko a vpadli dokonca aj na Moravu a do rakúskych krajín. Keďže Rudolf nejavil o politické dianie záujem, iniciatívy sa chytili jeho bratia a synovci. Jeho mladší brat Matej uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier, čo sa však Rudolfovi nepáčilo. Matej si získal uhorské, rakúske i moravské stavy a vytiahol do vojny proti Rudolfovi. Ten sa nezmohol ani na odpor a bol donútený uznať Mateja ako uhorského kráľa a novú hlavu habsburského rodu. Rudolf na Mateja zanevrel a spriadal proti nemu intrigy, preto roku 1611 Matej podnikol proti Rudolfovi ďalšiu vojenskú výpravu a prinútil ho vzdať sa aj českého trónu (11. apríl 1611).
O deväť mesiacov neskôr na Pražskom hrade zomrel. Bol pochovaný do kráľovskej hrobky v Svätovítskej katedrále.

Milovník vedy a umenia [úprava]

Rudolf bol vášnivým milovníkom umenia a podporovateľom vedy. A tak sa sály postupne zapĺňali minerálmi, zoologickými, etnografickými, antickými zaujímavosťami, umeleckými zbierkami, vzácnymi tlačami a rukopismi.
Na jeho pražskom cisárskom dvore pobývalo mnoho alchymistov, astronómov a astrológov, včítane dánskeho astronóma Tychona Brahe a Nemca Jána Keplera. Rudolf sám seba považoval skôr za učenca a umelca než za panovníka. Jeho nákupcovia prechádzali celú Európu a skupovali všetky významné výtvarné diela tej doby. Bohužiaľ väčšina Rudolfových zbierok bola odvezená ako vojnová korisť Švédmi po dobytí ľavého brehu Prahy v roku 1648.
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Habsburgovci
PredchodcacisárNástupca
Maximilián II.Rudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1612)
Rakúska monarchia
Habsburgovci
PredchodcaarcivojvodaNástupca
Maximilián II.Rudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1608)
Uhorsko
Habsburgovci
PredchodcakráľNástupca
MaximiliánRudolf II. HabsburskýMatej II.
(1576 - 1608)
Česko
Habsburgovci
PredchodcakráľNástupca
MaximiliánRudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1611)

dynastia II.

24. června 2007 v 13:06 NAS ROD
Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené:
  • Fridrich V. (1424-1493) [pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s:
    • Albrecht VI. (1446-1463) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 -1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462-1463 vládca celého Rakúska]
  • Maximilián I. (1493-1519) [nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508]
  • Karol I. (1519-1521) [1519-1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516-1556 španielsky kráľ]
  • Ferdinand I. (1521-1564) [od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár]
  • Maximilián II. (1564-1576) [zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár]
    • Karol II.: "arcivojvoda" Vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) (1564-1590)
    • Ferdinand II.: "vládca" Tirolska (1564-1595) [roku 1595 bolo Tirolsko znova (dočasne) pričlenené k samotnému Rakúsku, teda Rudolfovi II.]
  • Rudolf V. (1576-1608) [od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ]
    • Ernst: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590-1593)
    • Maximilián III.: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593-1595)
    • Ferdinand III.: "arcivojvoda" Vnútorného Rakúska (1595 -1619) [pozri o ňom aj dole]
  • Matej (1608-1619) [od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár]
  • Ferdinand III. (1619-1637) [predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)]
    • Leopold V.: miestodržiteľ Tirolska a Predného Rakúska (1619-1632) [od 1623 "krajinské knieža" Tirolska] - ním sa začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá skončila roku 1665 smrťou Žigmunda (pozri dole)
  • Ferdinand IV. (1637-1657) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)]
  • Leopold VI. (1657-1705) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)]
    • Žigmund: "krajinské knieža" Tirolska (1662-1665) - jeho smrťou Tirolsko zas priama súčasť Rakúska
  • Josef I. (1705-1711) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár]
  • Karol III. (1711-1740) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)]
  • Mária Terézia (1740-1780) [aj uhorská a česká kráľovná]
  • Jozef II. (1780-1790) [aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár]
  • Leopold VII. (1790-1792) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.) ]
  • František I. (1792- 1835) [aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
  • aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia

Rakúski cisári [úprava]

V roku 1804 bolo zavedené rakúske cisárstvo. Roku 1806 bola naopak zrušená Svätá rímska ríša nemeckého národa.

Habsburgovci, ktorí vládli v Španielsku (1580 - 1640 aj Portugalsku) [úprava]

Habsburgovci, ktorí vládli v Uhorsku [úprava]

Habsburgovci, ktorí vládli v Česku [úprava]

  • 1526 - 1918: pozri Habsburgovci, ktorí vládli Rakúsku

Habsburgovec, ktorý vládol Mexiku [úprava]


dynastia I.

24. června 2007 v 13:05 NAS ROD
Habsburgovci sú jedna z najstarších panovníckych dynastií v Európe.
Pôvod odvodzovali od hradu Habichtsburg (Habsburg) vo švajčiarskom kantóne Aargau postaveného okolo 1020.
Od 11. storočia boli grófmi v Švábsku. Od roku 1273 boli rímskonemeckými cisármi, čím sa začal vzostup rodu. Roku 1278 získali od Česka Rakúsko. Do polovice 16. storočia ovládli: Česko, Uhorsko, Burgundsko, Nizozemsko a Španielsko (aj s jeho dŕžavami, vrátane dočasne Portugalska a talianskych území).

Vetvy [úprava]

  • 1379: rozdelenie na albrechtovskú vetvu (vymrela 1457 Ladislavom Pohrobkom) a leopoldovskú vetvu; pozri aj nižšie
  • 1521: rozdelenie leopoldovskej vetvy na španielsku vetvu (Karol V. a potomkovia, vymrela 1700) a rakúsku vetvu (Ferdinand I. a potomkovia)
  • 1740: rakúska vetva svadbou Márie Terézie a Františkom I. Lotrinským zachránená pred vyhynutím po meči - vznik tzv. habsbursko-lotrinskej dynastie

Významní Habsburgovci [úprava]

Habsburgovci, ktorí vládli rímskonemeckej ríši [úprava]

  • Albrecht II.(1438-1439), kráľ
  • Fridrich III. (1440 - 1493), kráľ; cisár od 1452
  • Maximilián I. (1486 - 1519), kráľ; cisár od 1508
  • Karol V. (1519-1556), kráľ; cisár od 1530 [Poznámka: tiež španielsky kráľ od roku 1516]
  • Ferdinand I. (1556-1564), cisár od 1556, kráľ už od roku 1531 ako spolukráľ/zástupca Karla V. [Poznámka: uhorský a český kráľ už od roku 1526]
  • Maximilián II. (1564-1576), kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Rudolf II. (1576-1612) kráľ a cisár [Poznámka: uhorský kráľ do r. 1608, český kráľ do r. 1611]
  • Matej (II.) (1612-1619) [Poznámka: uhorský kráľ od r. 1608, český kráľ od r. 1611]
  • Ferdinand II. (1619-1637) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Ferdinand III. (1637-1657) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ] (1653-1654 ako spolukráľ/zástupca Ferdinand IV.)
  • Leopold I. (1658-1705) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Jozef I. (1705-1711) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Karol VI. (1711-1740) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Karol VII. Bavorský, Wittelsbachovci, (1740-1745), kráľ; cisár od 1742
  • František I. Lotrinský (1745-1765) kráľ a cisár
  • Jozef II. (1765-1790) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Leopold II. (1790-1792) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • František II. (1792-1806), kráľ a cisár; od roku 1804 aj (vôbec prvý) rakúsky cisár [Poznámka: uhorský a český kráľ od roku 1835]
Roku 1806 Svätá rímska ríša nemeckého národa zanikla a František II. sa vzdal trónu

Habsburgovci, ktorí vládli v Rakúsku [úprava]

Arcivojvodovia (do 1453 vojvodovia) [úprava]

Poznámka: Habsburgovci mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli "preskočené". Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali "od nuly".

Roku 1379 (neubergská zmluva) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:
a) Albrechtovská línia (Vlastné Rakúsko):
b) Leopoldovská línia (najmä Štajersko (vrátane Viedenského Nového Mesta), Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Predné Rakúsko):

UVOD

24. června 2007 v 12:44 | franchesca,cassidy |  NAS ROD
CHCETE VEDIET ODKIAL POCHADZAME?????JA AJ CASSIDY????
CITAJTE DALEJ......VSETKY DALSIE CLANKY
mozno budete prekvapeni