Verím svojej sile.Slúžim tým,že vládnem a vládnem tým, že slúžim.

rudolf II. --nas predchodca

24. června 2007 v 13:09 |  NAS ROD
Rudolf II. Habsburský (* 18. júl 1552, Viedeň - † 20. január 1612, Praha) bol rímsky cisár (ako Rudolf II.), kráľ český (ako Rudolf), kráľ uhorský (ako Rudolf) a arcivojvoda rakúsky (ako Rudolf V.).
Syn cisára Maxmiliána II. a cisárovnej Márie a vnuk cisára Karola V.
//<![CDATA[ if (window.showTocToggle) { var tocShowText = "zobraziť"; var tocHideText = "skryť"; showTocToggle(); } //]]>

Rodina [úprava]

Otec - cisár Maximilián II.
Matka - cisárovná Mária Španielska
Manželka - Nebol ženatý. Konkubína Katarína Stradová
Deti - Mal 6 alebo 7 ľavobočkov o ktorých sa zachovalo iba veľmi málo informácií. Najznámejší je jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* 1585 - † 1609), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej.

Život [úprava]

Na vychovanie bol v roku 1563 ako 11-ročný, spolu so svojim bratom Ernestom, vyslaný na španielsky dvor, kde mali nadobudnúť praktické skúsenosti v politike, diplomacii a vojenstve a byť vychovávaní v katolíckom duchu, čo vo Viedni nebolo možné. Španielsko bolo v tom čase na vrchole moci. Po návrate domov Rudolf musel vo veľkej miere korigovať svoje správanie, pretože tu politická moc oveľa viac závisela od stavov ako v Španielsku. Kráľ sa musel uchádzať o ich priazeň a nemohol postupovať tak absolutisticky ako strýko Filip. 25. sptembra 1572 bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa o tri roky neskôr 22. septembra 1575 za českého kráľa a v auguste roku 1575 bol v Rezne zvolený za rímskeho kráľa. Rímskonemeckým cisárom sa stal po smrti svojho otca, v októbri, v roku 1576.
Rudolf bol veľmi bystrý a vzdelaný panovník. Niektorí historici mu však vyčítajú to, že mu chýbala náboženská tolerancia jeho otca. Jeho nadržiavanie protireformačným silám prispelo k rozdúchaniu tridsaťročnej vojny. Rudolf sa angažoval v konfliktoch v Holandsku a v obrane ríše proti Turkom.

Problémy so zdravím [úprava]

Vláda cisára Rudolfa II. bola poznamenná aj jeho duševnou chorobou. Predpokladom pre psychické choroby Habsburgovcov 16. a 17. storočí boli predovšetkým manželské zväzky blízkych príbuzných, ktoré sprevádzali španielsku a rakúsku vetvu rodu. V Rudolfovom prípade boli jeho rodičia vlastný bratranec a sesternica. Podľa názoru dnešných lekárov pri tomto panovníkovi išlo najskôr o cyklickú maniodepresívnu psychózu, kombinovanú s progresívnou paralýzou ako vyústením luetického ochorenia. Prvá choroba, od ktorej sa odvíjajú jeho ďalšie psychické ťažkosti, predovšetkým vlny depresií a apatií, vypukla na počiatku 80. rokov 16. storočia. Ďalší prudký atak duševnej choroby prišiel v roku 1598, na prelome 16. a 17. storočia u neho vyvrcholila vážna kríza, sprevádzaná záchvatmi zúrivosti. Vtedy Rudolfa II. začali politicky odpisovať aj najbližší príbuzní, čo posilňovalo jeho stihomam. Zvláštne obavy mal z mocenských ambícií brata Mateja, ktorý ho potom skutočne, ako jeho najstarší žijúcí brat, vystriedal na čele monarchie a aj na cisárskom tróne. U Rudolfa II. sa prejavovali aj rysy slávomamu, a to v súvislosti s vojnou s Turkami v Kráľovskom Uhorsku (1593-1606). Cisár sa sám chcel považovať za veľkého víťaza nad Turkami, aj keď ani jedno bojisko v Kráľovskom Uhorsku nikdy nenavštívil a reálne postavenie jeho armád nebolo väčšinou zďaľeka tak priaznivé.

Koniec vlády [úprava]

Vplyv duševnej choroby na politické aktivity Rudolfa II. je nesporný, býva však často preceňovaný. Rudolf II. rozhodne nebol obyčajným ,,šialencom na tróne", po väčšinu vlády si zachoval politickú aktivitu a schopnosť rozhodovania, aj keď periodicky ovplyvňovanú zmienenou chorobou. Jej vplyv sa najviac prejavil v posledných rokoch Rudolfovho života.
Keď roku 1604 vypuklo v Kráľovskom Uhorsku (na Slovensku) povstanie Štefana Bočkaja, monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé Slovensko a vpadli dokonca aj na Moravu a do rakúskych krajín. Keďže Rudolf nejavil o politické dianie záujem, iniciatívy sa chytili jeho bratia a synovci. Jeho mladší brat Matej uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier, čo sa však Rudolfovi nepáčilo. Matej si získal uhorské, rakúske i moravské stavy a vytiahol do vojny proti Rudolfovi. Ten sa nezmohol ani na odpor a bol donútený uznať Mateja ako uhorského kráľa a novú hlavu habsburského rodu. Rudolf na Mateja zanevrel a spriadal proti nemu intrigy, preto roku 1611 Matej podnikol proti Rudolfovi ďalšiu vojenskú výpravu a prinútil ho vzdať sa aj českého trónu (11. apríl 1611).
O deväť mesiacov neskôr na Pražskom hrade zomrel. Bol pochovaný do kráľovskej hrobky v Svätovítskej katedrále.

Milovník vedy a umenia [úprava]

Rudolf bol vášnivým milovníkom umenia a podporovateľom vedy. A tak sa sály postupne zapĺňali minerálmi, zoologickými, etnografickými, antickými zaujímavosťami, umeleckými zbierkami, vzácnymi tlačami a rukopismi.
Na jeho pražskom cisárskom dvore pobývalo mnoho alchymistov, astronómov a astrológov, včítane dánskeho astronóma Tychona Brahe a Nemca Jána Keplera. Rudolf sám seba považoval skôr za učenca a umelca než za panovníka. Jeho nákupcovia prechádzali celú Európu a skupovali všetky významné výtvarné diela tej doby. Bohužiaľ väčšina Rudolfových zbierok bola odvezená ako vojnová korisť Švédmi po dobytí ľavého brehu Prahy v roku 1648.
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Habsburgovci
PredchodcacisárNástupca
Maximilián II.Rudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1612)
Rakúska monarchia
Habsburgovci
PredchodcaarcivojvodaNástupca
Maximilián II.Rudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1608)
Uhorsko
Habsburgovci
PredchodcakráľNástupca
MaximiliánRudolf II. HabsburskýMatej II.
(1576 - 1608)
Česko
Habsburgovci
PredchodcakráľNástupca
MaximiliánRudolf II. HabsburskýMatej
(1576 - 1611)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama